Mamičky sú od prírody starostlivé. Občas si však neuvedomujú, že prílišnou starostlivosťou konajú svojmu dieťatku skôr medvediu službu. Niektoré veci, ktoré robia či už vedome alebo nevedome, dokážu nechať známky na psychike ešte mnoho rokov potom. Ako sa im vyhnúť a čo rozhodne nerobiť?
Určite neignorujte detské pocity nech sa vám zdajú akokoľvek malicherné. Ak je dieťa smutné, nahnevané alebo prežíva krivdu, nesmejte sa mu ani jeho city neignorujte. Ukážte mu, že je to úplne normálna súčasť bytia a akceptujte ich. Nie je dôvod prečo by chlapci nemali plakať alebo sa nebodaj za plač mali hanbiť.
Druhou dôležitou vecou sú presné, jasné a hlavne pevné pravidlá. Rovnako by mali byť konzistentné vaše očakávania. S nimi nebude musieť vaše dieťatko hľadať odpoveď na otázku, čo je správne a čo nie, čo sa patrí a čo je neslušné. Pravidlá mu to povedia za vás a tak sa nestane, že pri hľadaní správnej odpovede skĺzne do problémov ako sú drogy, alkoholizmus alebo do problémov s nízkym sebavedomím.
Napriek tomu by ste mali kontrolovať svoje dietko na každom kroku. Nesnažte sa problémy vyriešiť ešte predtým ako nastanú a už vôbec nechoďte svojmu synovi/svojej dcére neustále v pätách. Jednak vypestujete v nich pocit vysokého sebavedomia, ale dospejú oveľa neskôr. Nenaučia sa riešiť problémy efektívne. Pamätajte, aj pád na nos je posun vpred! Keď pocítia realitu, môžu ľahko skĺznuť do depresií. Život totiž nie je gombička a nikto im nebude ometať pavučinky okolo zadku.
A platí to aj o ich vzťahoch. Snaha usmerňovať kamarátstva, vzťahy s učiteľmi alebo nebodaj partnerské vzťahy vášho škôlkara, školáka alebo tínedžera je úplne celá zle. Znovu, bude mu trvať dlhšie kým dospeje. Bez pomoci dospeláka sa zrazu nebude vedieť orientovať v citovom svete. Okrem toho by mohol pred vami začať zatajovať svojich kamarátov a to nechceme. Vzťah medzi rodičom a potomkom by mal byť úprimný, založený na dôvere a nie na klamstve a skrývaní sa. A to platí aj o emóciách.