Ako veľmi dobre vieme, variabilný symbol je číslo, ktoré má maximálne desať miest a je bežnou súčasťou veľkého množstva prevodných príkazov. Je však potrebné uvedomiť si, že technicky nie je vyplnenie variabilného symbolu povinné. Jeho základný zmysel a význam spočíva v tom, že prostredníctvom neho môžeme konkrétne identifikovať platbu medzi platiteľom a tým, čo túto platbu prijíma. Pre príjemcu platby ide o veľmi dôležitú správu a informáciu, aký konkrétny subjekt stojí za bankovým prevodom, pričom tento údaj sa potom uvádza aj na jednotlivých príkazoch k zúčtovaniu. Je dôležité podotknúť, že variabilný symbol sa skladá len z číslic.
Aké konkrétne číslice sa však zvyknú zadávať do variabilného symbolu?
Je zrejmé, že nepôjde o náhodné čísla vybrané niektorou stranou z finančnej transakcie. Aj tu sú zaužívané isté štandardy vyplývajúce z praktických skúseností.
V klasickom obchodnom styku medzi súkromnými spoločnosťami, pre lepšiu identifikáciu, a zároveň aj pre lepší prehľad, sa ako variabilný symbol používa číslo faktúry, ktorú je potrebné prostredníctvom bankového prevodu uhradiť.
Pokiaľ je potrebné identifikovať platcu ako fyzickú osobu, tak vtedy sa obyčajne ako variabilný symbol používa rodné číslo jednotlivca. Samozrejme, keď sa vyžaduje rodné číslo, tak má to aj svoje obmedzenia vyplývajúce zo Zákona o ochrane osobných údajov. Preto tento typ identifikátora používajú predovšetkým štátne inštitúcie.
Štátne inštitúcie však komunikujú aj s právnickými osobami a vtedy sa na rôzne potrebné platby ako variabilný symbol používa IČO.