Ľudia ktorí pracujú, alebo žijú v nadmerne hlučnom prostredí, rozprávajú prirodzene hlasnejšie. To isté platí aj pri deťoch. Čím hlasnejšie s nimi komunikujem, tým hlasnejšie budú i ony. Netýka sa to však len kriku v prípade, že vás vaše ratolesti rozčúlia. Veľmi výrazný vplyv má aj napríklad komunikácia medzi rodičmi navzájom, alebo tón hlasu pri telefonovaní. Pre svoje deti ste jednoducho tým najväčším príkladom. Preto po vás budú opakovať absolútne všetko. Deti by sme mohli pokojne označiť za naše zrkadlo.

Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu stáť za tým, že naše deti namiesto normálnej komunikácie vrieskajú, patrí televízia, či rádio. Keď deťom púšťate rozprávky, alebo sa hrajú na počítači, nenastavuje zvuk na príliš vysoký stupeň. Deti majú všetky zmysli veľmi dobre vyvinuté a navyše v rannom veku fungujú stokrát lepšie ako u nás dospelých, či starších ľuďoch. to isté platí aj pri slúchadlách.
Problémom, ktorý však môžeme ovplyvniť len veľmi ťažko, je materská škôlka, alebo škola. Čím hlučnejšie sú deti, tým hlučnejšie sú učiteľky a kruh sa nám uzatvára. Jediné čo môžete spraviť, je svojim deťom vysvetliť, že keď cez prestávky kričia všetci ostatní, neznamená to, že musia i oni. pokiaľ by ste si všimli že triedna učiteľka svoj hlas používa neprimerane, pokojne sa s ňou o tom porozprávajte. Normálnym rozhovorom sa dá väčšinou vyriešiť veľmi veľa vecí.

Deti by sme nemali brávať na príliš hlučné miesta. Ak ich so sebou raz za čas vezmeme na koncert, alebo do spoločnosti svojich priateľov, nemusíme sa o ich zdravý vývoj obávať. Problémom je skôr to, ak ich so sebou vláčite na všetky spoločenské akcie a iné podujatia, kde decibely dosahujú maximum.
Nadmerne hlučné prostredie zároveň negatívne vplýva aj na samotný sluch. Je to podobné ako so soľou. Čím viac jedlá solíte, tým viac soli potrebujete. Pokiaľ si však všimnete, že vaše dieťa rozpráva príliš nahlas, alebo doslova kričí, nie je zlé preventívne navštíviť odborníka. Môže sa totiž jednať aj o poruchu sluchu.